Program: Klub Trojstenu po matematickom Náboji 2019

Dátum konania: 22. 3. 2019

  • 16:30
    • Michal AnderleO nekonečnách, informatike a neriešiteľných problémoch (Miestnosť F1-108)

      Odbor: INF

      Každý z vás určite pozná nekonečno, viete s ním však aj pracovať? Nekonečno totiž nie je ako iné čísla (ono to číslo ani nie je) a na prácu s ním si treba vybudovať samostatnú teóriu. Jej dôsledkom je však niekoľko pomerne zaujímavých a neintuitívnych záverov. Napríklad, že nie je nekonečno ako nekonečno. Ako to však súvisí s informatikou? Na to odpovieme v druhej časti prednášky, kde s počudovaním zistíme, že nekonečná sú na pozadí existencie skutočne neriešiteľných problémov. Dokonca jeden takýto problém aj nájdeme a jeho neriešiteľnosť si dokážeme. Bude to pesimistické? Takmer určite! Ale pritom zaujímavé, prekvapivé a hlavuvybuchujúce? Pevne verím! Však sa príďte presvedčiť :)

    • Matej BadinOd chemickej väzby, cez polovodiče až k fyzikálnym limitom súčasných počítačov (a taktiež o tom prečo budú mať fyzici vždy prácu :P) (Miestnosť F1-109)

      Odbor: FYZ

      Možno ste si niekedy kládli otázku, prečo sú niektoré látky izolanty, iné kovy a niektoré dokonca polovodiče t.j. látky, ktoré vieme ovládať a prinútiť ich byť raz vodičom a inokedy zase izolantom. Na tejto prednáške si vysvetlíme, že nie vlastnosti látok implikujú ich usporiadanie, ale naopak je to práve štruktúra a usporiadanie látok, ktoré dodáva ich vlastnosti! Tento pomerne netriviálny poznatok popísal až jeden nositeľ Nobelovej ceny v roku 1972. Na tejto prednáške si taktiež vysvetlíme, že tento poznatok znamená, že fyzika bude mať svoje uplatnenie a fyzici svoju pravidelnú mzdu aj po objavení celkovej teórie mikrosveta tzv. Teórie všetkého. Motivovaný týmto poznatkom a posadení späť na pevnú zem si ďalej ukážeme, čo to znamená pre spomínané polovodiče, ako dali vznik súčasným počítačom a čo naopak po fyzikálnej stránke súčasné počítače limituje.

  • 17:30
    • Mário LipovskýO experimentálnom programovaní (Miestnosť F1-108)

      Niektoré informatické úlohy sú síce dobre riešiteľné, ale ak sa ich budeme snažiť riešiť pre obrovské vstupy, výsledku sa nemusíme dočkať. Ďalšie úlohy by aj ten najlepší možný algoritmus počítal mesiace, roky, násobky veku vesmíru..., hoci aj pre vstupy veľkosti 100. Najhoršie sú ale úlohy, kde ani nevieme, čo máme vlastne programovať a k výsledkom sa vieme dostať rôznymi spôsobmi – napr. ako spraviť automatický preklad z angličtiny do slovenčiny? Pre takéto úlohy sa teda miesto 100%-ne najlepšieho riešenia musíme uspokojiť s takým, ktoré dokážeme spočítať v rozumnom čase a ktoré je pre nás dostatočne dobré. Ako teda môžu vyzerať experimenty v informatike? Naprogramujeme si viacero variánt riešenia, vyhodnotíme ich úspešnosť a použijeme to najlepšie. Hľa, experiment. Na prednáške si prakticky ukážeme, ako takéto experimenty pekne, rýchlo a jednoducho programovať a vyhodnocovať. Porovnať dva programy môže byť ľahké, ale ako sa nezblázniť z toho, ak máme 10 náhodných algoritmov, pričom každému môžeme nastaviť 10 parametrov, spustiť ho na 10 rôznych vstupoch a každý výpočet trvá pol hodinu? Link na kódy: https://github.com/maaario/cs-experiments-talk

    • Jozef RajníkVeštenie z dobble kartičiek (Miestnosť F1-109)

      Odbor: MAT

      Možno poznáte hru Dobble. Jej princíp spočíva v tom, že každá karta má 8 symbolov a každé dve karty majú spoločný práve jeden symbol. Na prednáške si ukážeme ako sa dá pomocou takýchto kartičiek vyriešiť iný matematický problém. Trochu bližšie, budeme robiť športový rozpis pre turnaj. Turnaja sa zúčastní 7 7-členných tímov a bude sa hrať v 7 kolách na 7 ihriskách. Spraviť správny rozpis vyzerá byť dosť komplikované, no s Dobble kartičkami si s tým poradíme.

  • 18:30
    • Vladislav BlštákAko vidí fotoaparát? Od zaostrovania, cez hĺbku ostrosti po chyby objektívov (Miestnosť F1-108)

      Odbor: FYZ

      Spraviť fotku v prvej polovici 19. storočia trvalo dni. Dnes digitálne fotoaparáty zaostria a zosnímajú obraz aj za rádovo desatiny sekundy. Napriek tomu, že každý z nás si občas niečo cvakne, málokto má jasnú predstavu o tom, ako fotoaparát pracuje. Budeme sa rozprávať o fázovom ostrení, ktoré používajú zrkadlovky, a o kontrastnom ostrení, ktoré používa napríklad váš mobil. Vysvetlíme si výhody a nevýhody oboch metód. Ďalej rozoberieme ako funguje hĺbka ostrosti a prečo mobilné fotoaparáty ju musia robiť iba digitálnymi úpravami. Na záver si ukážeme aké optické chyby sa snažia konštruktéri objektívov obísť a možno si aj vysvetlíme, čo je citlivosť čipu, tzv. ISO.

    • Juraj BodíkPravdepodobnostné paradoxy / Teória hier (Miestnosť F1-109)

      Odbor: MAT

      Chceli by ste vedieť ako vyhrať nekonečne veľa peňazí? Chceli by ste vedieť ako oklamať smrť a nikdy neumrieť? Potom je táto prednáška práve pre vás! Možno poznáte Monty Hall paradox-Súťažiaci v súťaži má na výber troje dverí, kde za jednými je auto a za dvomi koza. Po výbere dverí moderátor otvorí iné dvere a ukáže za nimi kozu. Opýta sa súťažiaceho “chcete zmeniť svoj výber?”. Má ho súťažiaci poslúchnuť keď chce vyhrať auto? Pozrieme sa na zuby taktiež ďalším paradoxom ako Bertrandov paradox, Peterohradský paradox a ďalšie pekné a prekvapivé príklady z pravdepodobnosti.

Prihlasovanie na túto akciu už bolo uzavreté.